Anotácia: Sedemnásťročná
Bianca Piper je cynická a lojálna, a nemyslí si, že je tou
najkrajšou zo svojich priateliek. Tiež je príliš inteligentná na
to, aby podľahla šarmu sukničkára, slizkého školského
krásavca Wesleyho Rusha. V skutočnosti ho Bianca nenávidí. A keď
jej dá prezývku "the DUFF", chrstne mu Colu do tváre.
Doma
to však nie je práve úžasné, a Bianca zúfalo túži nájsť
nejaké rozptýlenie. Skončí bozkávaním Wesleyho. A čo je
horšie, páči sa jej to. Túžiac po úniku, Bianca skončí vo
vzťahu "nepriatelia s výhodami."
Až
kým sa všetko nepokazí.. Vyjde najavo, že Wesley nie je až taký
zlý poslucháč a jeho život je tiež pekne rozhádzaný. Náhle si
Bianca s absolútnou hrôzou uvedomí, že sa zamilováva do chlapca,
ktorého si myslela, že nenávidí viac než kohokoľvek.
Moje
dojmy:
The
Duff je ďalšou z kníh, ktorú som si kúpila takpovediac naslepo.
Nevediac nič o autorke, o jej štýle... Tentokrát to vyšlo. Knihu
som začala čítať poobede, a bolo pre mňa nemožné ju pustiť
skôr, ako som otočila poslednú stranu. Kody Keplinger je autorkou,
ktorá si (minimálne v tejto knihe) neberie servítku pred ústa. A
ja musím povedať, že som sa s knihou, kde sa to tak hemží
nadávkami, sexom, a ktorá tak perfektne vystihuje pocity človeka,
keď sa mu život zmrví ešte viac ako už bol, ešte nestretla.
Bianca je normálne priemerné dievča (podľa nej s väčším zadkom a menšími prsiami), ktoré
si žije svojím viac-menej normálnym životom, aj keď jej cynizmus
a „veľká papuľa“ jej spôsobili už nemalé problémy,
nehovoriac o tom, že akúkoľvek debatu s ňou človek začal, a ona
na to práve nemala náladu, tak ho pekne krásne poslala kade
ľahšie. Neverí na stredoškolskú lásku. Sama sa už raz
popálila, a netúži si to zopakovať. Podľa nej, aby človek mohol
niekomu povedať, že ho ľúbi sú potrebné roky, nie pár minút
na diskotéke.
Žije
sama s otcom, pretože jej mama je na dlhom zatiaľnekončiacom turné
po USA so svojimi prednáškami. Čo je možno aj dôvodom toho,
prečo sa celú záležitosť zaláskovaných párikov pozerá, tak ako
sa pozerá.
Vlastne si už na život s otcom zvykla, a nie žeby to nechcela
zmeniť, ale ona v tomto fakt nič nezmôže. Takže žije vo
vybehaných koľajách, kde sa málokedy stane niečo, čo by to
narušilo. Teda až do doby, kedy objaví v kuchyni na stole isté
papiere, s úhľadným podpisom jej mamy. Vtedy sa jej svet začne
rúcať. A čo je horšie, zrútil sa aj jej otcovi, ktorý v
minulosti nepohrdol nejakým tým pohárikom, a ktorý po šestnástich
rokoch znova zavítal do obchodu s alkoholom.
Na
druhej strane Wesley (man-whore)
si žije v obrovskej rezidencii, kde ma každý deň/poobedie/večer
inú sukňu. Ktorý je tak sebavedomý, až vám z toho niekedy
vstávajú vlasy dupkom. Čo tiež nie je celkom normálne. Ale v
tejto dobe by ste určite našli kopu Wesleyov.
Enemies
with benefits:
Osudy Bianci a Wesleyho sa prvýkrát stretnú v bare, kde Bianca
na Wesleyho chrstne kolu po tom, čo ju nazval DUFF (Určený,
škaredý, tučný priateľ). Čím jej vlastne povedal, že je tou
najškaredšou z kamarátok. A Biance to ešte dlho máta hlavu (v
podstate celú knihu).
Neskôr sa stretnú znova, kde Wesley zasa skúša najnovšiu teóriu testosterónom vymetených individuí, a to, že zhováraním sa s DUFF, si neskutočne zvýši kredit u jej kamarátok, ktoré sú vlastne centrom jeho záujmu. Akurát, že Bianca je v nálade, kedy potrebuje, nutne potrebuje, nejaké rozptýlenie, aby sa nezbláznila, a tak skončí nalepené na Wesleym.
Neskôr si zakáže myslieť na to, že sa sa bozkávala s človekom, ktorého nenávidí ešte viac ako svoju matku, a dni plynú ďalej. A s jej otcom je to horšie a horšie.
Až do dňa, kedy im učiteľka zadá úlohu v dvojiciach. Samozrejme, skončia spolu. Tu sa začína jedna rýchla jazda, prevažne vo Wesleyho posteli, kde sa z Wesleyho stáva Biancina droga.
Zhrnutie:
Kody napísala
skvelú knihu, ktorá rozoberá vzťahy medzi priateľmi, vzťahy
medzi opačnými pohlaviami, vzťahy v rodine... Vlastne by sa dalo
povedať, že celá kniha je o vzťahoch. Je úžasné sledovať ako
sa vyvíja vzťah medzi Biancou a Wesleym, medzi Biancou a jej
dvojicou najvernejších, medzi Biancou a jej otcom...
Zlom v knihe
nastane v momente, kedy príde Biancin otec domov úplne strieskaný.
Vtedy naberá kniha taký iný, trošku smutnejší odtieň.
Záver:
Ja osobne som a od
knihy nevedela odtrhnúť. A to doslova. Kniha je písaná štýlom,
ktorý vám nedovolí prestať. Skvelým prvkom knihy je Biancin
humor - to je niečo neskutočné. Postavy sú vykreslené veľmi
realisticky. Je to písané tak, že sa dokonale dokážete vžiť do
Biancinej situácie.
Knihu môžem len
odporúčať.
Hodnotím ju 5
hviezdičkami.
