utorok 3. júla 2012

Recenzia: Kiersten Whiteová - Nikto nie je bez viny (Zlodejka duší #2)

Anotácia:
Evie konečne vedie normálny život, po ktorom vždy túžila. Prekvapí ju však zistenie, že byť obyčajná môže byť dosť nudné. Práve v okamihu, keď zatúži po starých dňoch v Medzinárodnej agentúre na kontrolovanie nadprirodzených bytostí, dostane šancu opäť pre ňu pracovať. V zúfalej túžbe odpočinúť si od neustálej normálnosti s tým súhlasí. Keď však jednu katastrofálnu misiu strieda ďalšia, začína rozmýšľať, či to bolo správne rozhodnutie. A keď sa objaví jej bývalý priateľ z Ríše víl Reth a prezradí jej informácie o jej minulosti, Evie zistí, že sa schyľuje k boju medzi dvormi víl, ktorý by mohol vyústiť do chaosu celého nadprirodzeného sveta. A spornou víťaznou trofejou je ona sama...


Moje pocity:
Táto recenzia asi bude trošku ovplyvnená faktom, že som čerstvo po dočítaní perfektného konca tejto knihy, takže moje pocity sú teraz asi také, že wow. 
Ale pôjdem pekne od začiatku.


Úprimne povedané, začiatok sa čítal ťažko a nechcelo sa mi do toho. Evie bola plná pocitov a dojmov, rozoberala každú svoju emóciu do extrémnych detailov a trpela chronickým Belliným syndrómom - rozumej: mala všetko čo chcela a v podstate sa ľutovala. Zistila, že ľudský svet nie je až taký dokonalý, hodiny telesnej sú peklo na zemi, ktoré nevyváži ani vlastná školská skrinka a všetko nadprirodzeno, ktoré jej liezlo na nervy, a ktorého sa chcela zbaviť čo najskôr, jej začalo chýbať, pretože normálnosť bola zrazu strašná nuda a stretávať na chodbách tie isté tváre, ktoré nemajú žiadnu inú podobu je jednoducho nechutne normálne. Jednoducho: akčnej Evie, ktorej MAKNAB zabezpečoval vzrušujúce spestrenia, príde normálny život nudný. 
Kvôli tomu jej ľutovaniu bol začiatok celkom neznesiteľný a bez deja. Len jedna nekonečná omáčka. No potom sa to rozbehlo a kniha nabrala spád. 

Anotácia hovorí, že sa dozvieme nejaké nové info, kto a čo je vlastne Evie, pozrieme sa do sveta víl, ktorý sa tvári, že je v pohode - ale ten je všetko len nie v pohode. Vily sú proste víly. A čím viac sa Evie snaží aby bolo všetko v pohode, tým je to horšie a horšie. Nič nevychádza, veci sa kazia a Evie sa do všetkého len viac a viac zamotáva. 


Keďže je to druhé pokračovanie, jemnému porovnávaniu s predchádzajúcou časťou, sa asi nevyhnem. Prvá časť bola vysoko informačná. V tejto sa pôvodná zápletka skomplikovala, niektoré otázky z predchádzajúcej časti boli zodpovedané a nové sa, samozrejme objavili. Evie bola menej neznesiteľná, no a samozrejme milostná zápletka dostala nový rozmer. Vďakabohu, - velebím autorku! - že sa tu žiadny milostný trojuholník nevyskytol. zato však bola dostatočne kreatívna a mladým zaľúbencom vymyslela kopu prekážok, ktoré im dokázala krásne hádzať pod nohy. 


Kniha bola písaná ľahkým, prudko čitateľným štýlom. A aj napriek tomu, že začiatok mal pár chybičiek a zádrhelov, približne od polky sa to tak správne rozbehlo a ku koncu som už knihu nemohla položiť z rúk. 
Koniec bol úžasný. Akcia, chaos, pekný zvrat a nie veľmi príjemné prekvapenia. 


Nikto nie je bez viny je rovnaký skvelo namixovaný koktejl hlavnej postavy - barbie, nadprirodzena, ľahkého, humorného štýlu a milých milostných problémov ako bola Zlodejka duší. 
Je to veľmi milá oddychovka, ktorú si skôr užije kategória 12-16. Pre mňa je to rovnako ako Zlodejka duší za 4 hviezdičky.


Na záver by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu Fortuna Libri za poskytnutie recenzného výtlačku. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára