Epický bol koniec Súženia, epická je anotácia na Vášeň. Človek by čakal, že aj Vášeň bude epická.
Aj ja som to tak trochu čakala, lebo predsa len: Luce na ceste naprieč minulosťou, to vyzerá na celkom sľubný materiál. A čakala som. A čakala. A desať strán pred koncom sa možno aj dočkala.
Ale pekne postupne.
Trošku obkecávačiek k deju: Na konci Súženia hupsla uprostred nervy-drásajúcej bitky Luce do oznamovateľa, aby zistila ako to vlastne s ňou a Danielom je. Prvou zastávkou je Moskva uprostred druhej svetovej vojny. Tam videla ako poslednýkrát vydýchla v Danielovom náručí, takže tam už nebolo čo vidieť. A tak hupsla do ďalšieho oznamovateľa. A Daniel za ňou uteká, aby ju zastavil, lebo aj to najmenšie zmenenie minulosti môže kompletne prevrátiť budúcnosť/prítomnosť hore nohami. A tak sa naháňajú, Luce si zisťuje svoje a Daniel s melanchóliou pozoruje svoje minulé ja.
Každá kapitola nám prináša pohľad na iné historické obdobie. Stretneme aj Shakespeara, zistíme ako to bolo s Maymi...
Koniec zasa prináša pekný zvrat a kopu problémov, ktoré sa budú zrejme riešiť v záverečnej časti.
Moje pocity: V Súžení som pindala na to, že to bolo 300 stranové: Milujem Daniela. Milujem, milujem, milujem. Tu to bolo V PODSTATE to isté. Zmenilo sa to na tristostranové: Miluje ma? Musím to zistiť. Je naša láska skutočne pravá a osudová alebo je to všetko len kliatba?
Vášeň v skratke.
Hrozne, hrozne, hrozne mi Lucinda liezla na nervy. Jej dať takú facku, hodiť ju do studeného potoka a možno sa spamätá.
Seriózne vážne nechápem Daniela. On jej povie aby niečo nerobila a čo ona spraví? Presne to pred čím ju vystríhal.
Luce je na jednej vlnovej dĺžke ako Bella. Oni sú si strašne podobné.
Daniel je jej jediný a počas svojej cesty sa presvedčila, že asi ju ten chlapec fakt musí milovať. Chudák, toľkokrát mu umrela v náručí a toľkokrát sa po jej smrti zložil, že normálny človek, ktorý nemá masochistické sklony, by sa na to už celé vykašľal a hľadal šťastie u inej, no on je s ňou aj teraz a to napriek všetkému. Miluje ju stále rovnako. Vždy čaká kým sa Lucinda znova narodí a nájde si ho. A skúša to znova a znova, aj keď mu pozorovať jej umieranie stále dookola, spôsobuje neskutočnú bolesť. Aký iný dôkaz toho, že je v tom ten chalanisko až po uši, ona ešte potrebuje?
Tie konce!: Po prečítaní Pádu som si povedala: okej, ešte dám šancu pokračovaniu. V priebehu čítania Súženia som si hovorila: nikdy viac! A aj tak som si požičala Vášeň. Aj tu som počas čítania mala chuť si obúchať hlavu a poprosiť niekoho nech odo mňa túto 300 stranovú hovadinu plnú klišé a už na prvý pohľad nereálnej lásky, berie preč. A ja si aj tak prečítam poslednú časť.
Ja som totiž prišla na niečo úplne prevratné (myslené ironicky, keby ste to nepochopili :D): Stavím sa, že Lauren počas písania
po a) fičala na nejakej návykovej látke od začiatku a na konci ju vysadila alebo
po b) pred písaním si povedala, že je načase prestať fetovať, počas písania mala absťáky - tým pádom bolo 280/300 strán katastrofálnych, pred koncom to však ale vzdala a znova svoju návykovú látku začala užívať, tým pádom bolo tých posledných dvadsať strán ÚŽASNÝCH.
Bolo to tak pri každej jednej knihe tejto série. Každej jednej! Keby tie knihy boli celé také skvelé ako ich posledné kapitoly, máme tu romancu storočia.
Celá táto séria je hrozná. Plná klišé. Hlavná hrdinka ma slepačí mozog. Je tu všetko čo si nájdete v hociktorej knihe napísanej v období po-twilightovkej vlny, akurát, že tuna je to ešte viac neznesiteľné. Aj napriek tomu sa mi tá kniha páčila. A ja netuším prečo, lebo úplne logicky by sa mi páčiť nemala.
Možno je to tým ako Lauren píše. Kniha sa číta ľahko, plynulo, nie sú tam žiadne veľké zádrhele. Aj napriek ustavičnému opakovaniu ako strašne sa tí dvaja milujú, mi to až tak strašne nevadilo aj keď to tam bolo napísané po milióntýkrát. (Luce totiž prežila sakra veľa životov.)
Romanca Luce a Daniela je niečo stokrát obohraté. A každému je jasné, ako skončí posledný diel. A aj napriek tomu tým dvom držím palce. (Daniel by sa síce mohol spamätať a zistiť, že ona za to fakt nestojí, ale keďže pochybujem, že sa chlapec spamätá, tak mu to prajem.)
Moje hodnotenie: Úplne logicky to bola kniha otrasná. Aj napriek tomu je na nej niečo čo sa mi strašne páči. Možno je to tá naivita alebo nereálnosť, neviem. Na jednej strane tú knihu fakt neznášam, lebo je to proste jedna veľká hlúposť, ale keď sa nad to prenesiete, všetok svoj realizmus pošlete na chvíľu do teplých krajín a na očká si dáte ružové okuliare... Číta sa to strašne dobre a v niektorých chvíľach som sa tak prihlúplo usmievala.
Ako oddychovka, ktorú nebudete brať príliš vážne, a pri ktorej nebudete hľadať hlbšiu hodnotu a zmysel, je to fajn.
Ja to tak beriem a možno práve preto tomu dávam 4 hviezdičky. :)
