štvrtok 28. februára 2013

Mesačná Chvastačka - JANUÁR, FEBRUÁR (14)


Ako všetci vieme, úžasnosť menom Mesačná Chvastačka má na svedomí Judit. :)

Pôvodne to mala byť mesačná chvastačka iba za január. A malo to byť video. No ja som sa spamätala nejako až teraz. Bude to článok. A bude za dva mesiace. Toť k mojim plánom. :D

Január a február boli pomerne rušné mesiace. Čo sa týka školy aj všetkého ostatného. A na to, že bol polrok, kedy som sa učila doslova každý deň, lebo sa stále niečo písalo, tak som prečítala celkom pekné množstvo kníh. Za dva mesiace je ich dokopy 14. 5 mi pribudlo na poličke.

John Green - The Fault in Our Stars
Jamie McGuire - Beautiful Disaster
Rachel Wardová - Nekonečnosť 
Anna Godbersenová - Závist
Gemma Malleyová - Zrodení pre smrť

Štyri z nich som už aj úspešne prečítala a s radosťou konštatujem, že každá sa mi páčila. :D 

Hviezdy, Nekonečnosť a Nadbytočných (aka Zrodení pre smrť) som aj recenzovala. Beautiful disaster chcem. Ale nemám na tú knihu momentálne náladu. :D 

No a prečítaná je aj Závisť, ale recenziu písať nebudem. Ešte sa stále tak trocha podvedome spamätávam. :D Celá tá séria je moja veľká srdcovka a môj tešiaci sa faktor sa dostáva niekde do výšin, pretože pokračovanie, a zároveň posledná časť, vychádza už 10.4., čo je oveľa skôr ako som predpokladala. Ach, neviem sa dočkať. (A ako bonus k skvelému príbehu majú tie knihy aj vražedne krásne obálky. No a nemilujte ich. :D)


K The Fault in Our Stars už dodám len toľko, že ma tá kniha totálne vzala a ja sa neskutočne teším na ďalšie Johnovo dielo. V mojom prípade to bude Kam zmizla Aljaška, ktorú si dúfam zaobstarám budúci mesiac (rozumej: marec). Pre moje rozsiahlejšie vylievanie duše sa prekliknite -tu-

Záverečná časť Čísel bola síce trocha sklamaním, ale sériu to celkom obstojne zakončilo. Na Nekonečnosť som písala aj recenziu, takže kto nevie či sa do série/knihy pustiť alebo nie, môže hodiť očkom, že čo si myslím ja, a to -tu-

Zrodení pre smrť mi padli do oka už dávnejšie. Predsa len - dystópia. To si ja predsa nemôžem nechať ujsť. A dokonca dystópia, ktorá bola napísaná pred celým tým dystopickým boomom. Jop, rozhodne som si tú knihu chcela prečítať. Keď už pre nič iné, tak aspoň aby som si doplnila svoje literárne medzery. :D K mojej recenzii sa dopracujete na -tomto- linku. Táto kniha mi na poličku pribudla ako recenzný výtlačok vďaka vydavateľstvu Fragment.

Beautiful disaster rozšírilo moje knižné rady vďaka internetovému kníhkupectvu Eurobooks, za čo im veľmi pekne ďakujem. Kniha vychádza aj v slovenskom preklade, a to už čoskoro, konkrétne 11.3. Preklad má na svedomí vydavateľstvo Fortuna Libri. A ja by som dovtedy chcela uverejniť recenziu. Ale najprv by to chcelo knihu prečítať. Púšťam sa do toho čoskoro. Zostaňte na dráte.

To je pre tento mesiac (dva mesiace) všetko -  čo sa týka mojich na-poličku-pribudnutých kníh. Z akých knižných úlovkov sa tento mesiac tešíte vy? 

utorok 26. februára 2013

Recenzia: Gemma Malleyová - Zrodení pre smrť (Deklarácia #1)


Anotácia:
Veľká Británia, rok 2140.

Život na Zemi sa od základov zmenil. Ľudská civilizácia už nie je ohrozená smrteľnými chorobami, na ktoré veda objavila lieky. Nesmrteľnosť však prináša i možné riziká - najväčším z nich je preľudnenie. Preto bola prijatá deklarácia - každý obyvateľ môže mať len jedno dieťa. Kto zákony poruší, bude potrestaný. 

Pätnásťročná Anna sa narodila rodičom, ktorí mali dve deti. Teraz je označená za "Nadbytočnú". Aký život ju čaká? Dokáže sa vyrovnať so svojím osudom vydedenca?




Položili ste si niekedy otázku, ako to bude na našej planéte vyzerať o pár desiatok rokov?
Scenár knihy Zrodení pre smrť rozpráva o svete, v ktorom zmizli skoro všetky zásoby uhlia a ropy. O svete, v ktorom sa ľuďom podarilo dosiahnuť nesmrteľnosť.

Deti sa rodia, starí ľudia nezomierajú, zásoby sa míňajú a planéta je preplnená. Vtedy zasiahnu úrady, ktoré vydajú rôzne zákony a nariadenia. Ľudia, ktorí podpísali Deklaráciu, môžu mať len jedno dieťa. Výmenou za to sa však musia vzdať svojej dlhovekosti. Rodičia hlavnej hrdinky dieťa mali. A ani jeden z nich sa nevzdal nesmrteľnosti. Annu ukrývali, až kým ju polícia nenašla. Obaja šli za tento zločin do väzenia a Anna bola odvedená do internátu. Anna je nadbytočná, ktorej je od mala vštepované, že matka príroda ju nemá rada, a že má byť rada, že jej vôbec dovolia dýchať. Zločin svojej existencie napraví len tak, že sa bude správať nenápadne a bude slúžiť legálnym, ktorí narozdiel od nej, majú právo na "normálny" večný život. Annu nikdy ani len nenapadlo spochybňovať slová o jej zbytočnosti. Svojich rodičov nenávidí a chce sa len dobre zamestnať, aby odčinila svoj prehrešok voči matke prírode a stala sa tou najlepšou nadbytočnou. 

Kniha Zrodení pre smrť je dystópiou vydanou ešte v roku 2007. Ak by som to čítala v roku 2007, bolo by to niečo nové a originálne. Dnes, kedy je všade dystópií hojne, je už trocha ťažké prísť s niečím neobohraným. Aj napriek veľkému množstvu podobných kníh všade naokolo, je príbeh Anny svojim spôsobom výnimočný. 

Aj keď som sa počas čítania nevedela zbaviť pocitu, že som niečo podobné už čítala (najviac mi to pripomínalo knihu Darcovia, ale to bude len tým veľkým množstvom starých mozgov všade okolo :D), nejako mi to nevadilo. Kniha sa číta veľmi rýchlo, dej plynie a 263 strán zhltnete ako malinu, aj keď akcie je tam na môj vkus veľmi veľmi málo.  

Atmosféra tejto knihy je niečo, čo sa v dystópii často nevidí. V internáte, v ktorom sa z Anny stáva poctivá nadbytočná, má nad všetkým hlavne slovo slečna Pincentová, ktorá vo svojom malom svete vládne kruto. Bitky, tresty, samotky, dni bez jedla a plné práce. To je jej spôsob, ako nadbytočným pripomenúť, že sú nadbytoční. Medzi múrmi internátu to skôr vyzerá ako vo väznici. Deti sú ponižované a kruto trestané. A to všetko v mene vyššieho dobra, aby konečne pochopili, že ich rodičia ich nechceli. Že samotná príroda ich odvrhla. A čím skôr si niečo také človek uvedomí, tým lepšie preňho. 

Úprimne, mne postava Anny nebola sympatická (čo mi na knihe asi vadilo najviac. Nie je nič horšie, ako nestotožniť sa s hlavnou postavou). Celé to zachraňoval Peter, ktorý mal k Anne veľmi blízko. Nečakajte však nijakú romantiku, možno len strašne strašne máličko, pretože kniha je hlavne zameraná na vykresľovanie sveta a charakteru postáv.

Peter situáciu odľahčoval a jeho sarkazmus to celé spríjemnil. Anna bola postava, ktorá polovicu knihy dumala nad tým, že je nadbytočná, že to je zlé, že preklína svojich rodičov a miluje ľudí, ktorí jej vštepujú, aká je zbytočná, pretože len tí jej pripomínajú, kde je jej miesto. Ona za to zrejme ani nemohla, prosto mala veľmi kvalitne vymytý mozog a videla veci tak, ako to od nej bolo požadované. Čo je oproti ostatným dystópiám celkom zmena, vzhľadom na to, že všetky hrdinky sú si stále vedomé toho, ako prehnitý ich systém je. Anna v systém verila. Verila vo svoju nadbytočnosť. Viem, že by som zrejme mala byť rada, že je to niečo iné, ale mne to len liezlo na nervy.

Aj napriek tomu, že kniha je tenká, dalo sa tam toho ešte dosť poškrtať a viac rozvíjať príbeh. Respektíve toho napísať viac, pretože takto to na mňa celé pôsobilo len ako veľmi dobre pripravený úvod do niečoho väčšieho. Autorka mala celý svet rozvrhnutý tak dokonale a systém tak dobre premyslený, že je strašná škoda, že z toho nevytrieskala viac. Možno si to ale všetko šetrila na pokračovanie.
V knihe sa dozviete sa základné informácie o svete, utvoríte si názor na hlavné postavy a dostanete ochutnať malú ukážku z toho, čo si autorka pripravila do ďalších častí. Preto som skutočne zvedavá, čo si autorka pripravila ďalej, pretože na posledných stranách cítiť, že to bude ešte zaujímavé. 


 a pol

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment. Knihu Zrodení pre smrť si môžte zakúpiť aj na stránkach internetového kníhkupectva ABCknihy.sk

streda 20. februára 2013

Knižná katastrofa



... alebo: Toto radšej nečítajte

Vždy keď dočítam nejakú zlú knihu, snažím sa ten zážitok pochovať hlboko v mojom mozgu a podľa možností sa k nemu už nikdy nevracať. Negatívne zážitky sa jednoducho filtrujú. V tom prípade nerada o knihe píšem, nerada o nej čo i len ceknem, proste chcem čo najskôr zobrať do ruky nejaké umelecké dielo, s ktorým zabudnem, že na svete sú aj knihy, ktorým chýba akákoľvek logika.

Niekedy je však kniha tak zlá a nezmyselná, že by mal každý vedieť, aká zlá a nezmyselná je.

Obálka klame. Nie vždy, ale sú prípady s kruto krásnou obálkou a obsah je pritom vhodný na spálenie.
Recenzie klamú tiež. Ja knihy čerpám prevažne z Goodreads - overený zdroj. A keď má kniha prevažne 5 hviezd, tak na Goodreads to väčšinou znamená, že niečo na nej predsa len bude. Ale recenzie niekedy tiež mažu med popod fúzy a výsledok je úplne iný.

Prečo toto všetko?

Včera som dočítala knihu, ktorá klame telom - obálkou. A Goodreads v jej prípade klame až tak práši. A ja jej nedostatok logiky proste musím šíriť ďalej. Aby ste sa nedali oklamať ako ja. :D


Takže dnešná knižná katastrofa...

THE DEEPEST CUT



Sixteen-year-old Riley Williams has been able to see ghosts since the car crash that took her mother’s life and shattered her family. Guilt-ridden over the belief that she’s somehow responsible for her mom’s death, Riley is desperate to see her mother’s elusive spirit to gain her forgiveness. 

When her father moves the family to Scotland so they can all start over, Riley believes her life couldn’t get worse––that is until the ghost of nineteen-year-old Ian MacKinnon catches her purposely cutting herself. An uneasy truce quickly turns into friendship, and soon Riley’s falling hard for Ian. 

Riley believes her gift could help Ian end the curse that has kept him tied to the land for centuries, but that would mean letting him go forever and she’s not sure she is strong enough to do that. As if her life wasn’t complicated enough, the spirit of the woman who killed Ian returns and she’ll stop at nothing to keep Riley from helping Ian find eternal peace

Čo sľubuje anotácia?
Zaujímavú zápletku opletenú strašidelnou atmosférou plnou duchou. Aj zlých duchov. Bu bu búúú...

Čo vravia recenzie? 
Strašidelnejšie ako Anna dressed in blood. (Nečítala som, chystám sa čoskoro. Takže potom určite porovnám. Ale toto strašidelné bolo tak možno pre mladšieho súrodenca, takže... :D)
Hlavná hrdinka nie je žiadna tupá hus, má vlastný názor...
Romancu, ktorá vám zlomí srdce.
Vysvetlenú mágiu, duchov a podobné mystické srandy uspokojivým a zaujímavým spôsobom. 
Starobylé (=strašidelné) prostredie, dievča, ktoré vidí duchov a hlavný milostný interest, z ktorého budete namäkko aj v posteli s knihou v ruke. Čerešnička na torte: je tu zobrazený milostný vzťah, ktorý pomaly vzniká z kamarátstva, buduje sa tu dôvera a nie je to tak nenávidená láska na prvý pohľad, a bla bla bla... A podobná veta väčšinou v tých recenziách končí nejako takto: What´s not to love?!

My dear, there so much not to love... 

Čo vravím ja?
Aaaaaaaaaaaaaaaaa! Kto sa podujme a pôjde so mnou túto knihu rituálne spáliť? Že prečo? Čítajte ďalej. :D

The deepest cut je dokonalou zbierkou všetkého, čo na dnešných knihách pre mládež nenávidím. Resp. je výstavným kusom kategórie: zlá YA kniha.

Riley mala autonehodu. Zomrela tam jej mama. Riley sa zobudí v nemocnici. Nič si nepamätá. Plus - vidí duchov. Povie to otcovi. Nasleduje psychiater, terapie. Riley vidí duchov aj naďalej. Tentokrát to otcovi už nepovie. Otec sa rozhodne presťahovať do Škótska. Do starého domu. Riley tam príde. Je jej jasné, že na tom mieste bude kopa duchov. Riley sa poháda s bratom, jej psychika to znova nezvládne, a na to tu máme žiletky! Krásny (tak krásny, až vám to zlomí srdce) duch ju vidí ako sa reže. Je celý natešený z toho, že Riley ho vidí. Riley sa mu vyhýba. Potom sa s ním rozpráva. Tak zistí jeho krutý osud, že nemôže ísť ďalej a nájsť kľud, pretože naňho bola uvalená kliatba a on chudák musí blúdiť po starom pozemku svojej dvesto rokov starej rodiny. 
Tak sa doňho zamiluje...
A od toho okamihu to je samé: milujem ťa, neodchádzaj, sľúb, že tu zostaneš so mnou... A čerešnička: Riley predstava smrti vôbec nedesí, ak bude môcť zostať s Ianom. Áno, Riley pokojne zomrie, len aby bol náš sexy duch s ňou. 
Pomóc! 

Na vrchu toho všetkého je Rileyn problémový brat, ktorý vôbec nie je problémový, je len tínedžer. Taký akým bola aj Riley predtým, ako mala autonehodu a autorka si zmyslela, že je namieste, aby od toho okamihu mohla Riley všetko dospeláckym pohľadom posudzovať, kritizovať, odsudzovať a moralizovať. Drogy sú zlé, alkohol je zlý, živí 17 roční chalani sú zlí (mimochodom, toto je tiež TÁ kniha. Riley príde do nového mesta a všetci chalani sú z nej zrazu úplne namäkko, alebo skôr natvrdo?). Všetci chcú nevinnú Riley len pretiahnuť. Sex je dobrý len s duchom, ale je dobré, že k žiadnemu nedošlo, pretože potom by to všetko bolo ešte ťažšie a ešte patetickejšie. 

Scary prvkom v tejto knihe má byť zrejme zlý duch služobnej, ktorá pracovala pred dvesto rokmi pre rodinu nášho zblúdilého ducha. Chudák dievča sa doňho zamilovalo. On do nej nie. Tak ho zabila a uvalila naňho kliatbu, že musí zostať tam kde je. Teraz sa jej nepáči, že prišla nejaká Riley a cukruje sa s Ianom (čo je náš modrooký, dlhomihalnicový, hranatý, svalnatý duch). Snaží sa zabiť Riley, jej brata, jej babysitterku, jej kamarátov.. Enough? 
Priznávam, že niektoré scény mali potenciál byť scary, škoda len, že ich autorka nedotiahla dokonca a namiesto dobrého scary kriku sa naša silná Riley cez všetko preniesla pevnou vôľou a z jej úst neunikla ani hláska.

Čo je však najhoršie čo môže byť... Keď si autorka šliape vlastnú knižnú logiku. Rozumej: na začiatku Riley cez Iana v pohode prešla, akoby nebol viac než vzduch a o 50 strán ďalej si už veselo vymieňajú vzrušujúce jazýčkové a Riley nadšene ohmatáva jeho bicepsy/tricepsy/tehličky na bruchu a iné vpracované časti jeho tela... WHAT THE FUCK?!

Koniec skončil ako inak cliffhangerom. A ja priznávam... Keď na mňa príde masochistická nálada, tak sa do toho možno ešte pustím. :D

Okrem toho cliffhangera bol však koniec strašne odveci... 
SPOILER! Do mesta sa z prázdnin vráti rodina, ktorá teraz vlastní zámok, v ktorom kedysi býval Ian s rodinou. Sú to príbuzný Ianovej rodiny. Tínedžerský syn vyzerá ÚPLNE ako Ian (Ian sa medzitým vyparil na večný odpočinok, ktorý mu bol dvesto rokov odopieraný a našu Riley nechal samú a zlomenú. Zlomenú tak strašne, že štyri dni nevyšla zo svojej izby.) Nový krásavec uvidí Riley a hneď zatúži prepletať si s ňou prsty a odviezť ju domov. A naša Riley s dierou v srdci, ktorú tam zanechal Ian ochotne ide, pretože síce novodobá verzia je o 4 centimetra vyššia ako duch jej srdca, inak sú však ako dvojčatá. A Ian by sa určite nehneval, že pohla so svojim životom ďalej. ... s jeho navlas podobným príbuzným. 

Túto nádheru má na svedomí pani menom J.A. Templeton. A tá sa milo rozhodla, že jedna kniha nestačí.                                                          
Príbeh Riley pokračuje v ďalších dvoch knihách, ktoré nesú názov: The Haunted a The Departed. No a aby toho nebolo málo... Život Iana predtým ako stretol Riley tvorí 55 strán a volá sa The MacKinnon Curse: The Beginning.

Čítanie tejto knihy odporúčam jedine v tom prípade, že máte chuť na niečo zlé. Ak máte chuť na nejaký kvalitný príbeh s duchmi... Je mi ľúto, táto kniha to nebude. Hľadajte ďalej. :D

Toť odomňa všetko. Uvedomujem si, že tento článok bol pravdepodobne koncentrované nadávanie na jednu úbohú knihu, ale ja som to zo seba musela dostať. :D A zisťujem, že toto koncentrované nadávanie sa mi nejako zapáčilo. Kto vie... Možno z toho vznikne aj nejaká nepravidelná rubrika. :)

pondelok 18. februára 2013

Recenzia: Rachel Wardová - Nekonečnosť (Čísla #3)

Anotácia: 

Adam, Sára a malá Mia spoločne bojujú s osudom, ktorý Adamovi predurčil vidieť čísla - dátumy smrti ostatných ľudí. Stane sa však niečo, čo ich rozdelí. Miino číslo sa počas Chaosu zmenilo. Znamená to teda, že Mia dokáže osudové číslo meniť a stáva sa tak pre ostatných hrozbou, ale aj lákavou korisťou. Každý by chcel žiť večne...



Táto kniha sa odohráva po Chaose, ktorý v Londýne vypukol v roku 2027. Je rok 2029 a Adam, Mia, Sára a jej bratia sa nachádzajú niekde vo vždy zelenej anglickej divočine. Anglicko sa po dvoch rokoch údajne začína znova stavať na nohy a vracia sa do civilizovaného sveta, no zo životov hlavných hrdinov by ste to nespozorovali. Ohník, stany, lovenie zvery = každodenná realita moderných neadrtálcov. (Prepáčte mi ten sarkazmus, on bude v tejto recenzii asi dosť častý, pretože krivka WTF momentov sa pri čítaní posledných strán vyšplhala niekde do exosféry.)
Späť na normálnu vlnu. Mladá rodina prežíva zo dňa na deň, starajú sa jeden o druhého a ich život dosť uľahčuje aj fakt, že Adama po cestách spoznáva veľa ľudí. Mnohí z nich prežili Choas v Londýne hlavne vďaka Adamovi a v týchto dobách sa vďaka najlepšie vyjadruje ponúknutím nejakého jedla, v extrémnejších prípadoch spravením hostiny. 

Túto rutinu naruší zriadenec vlády, ktorá od Adama žiada pomoc. Čaká Sáru a Adama konečne nejaká kľudná budúcnosť s peknými číslami a dostatkom všetkého? Alebo je to všetko len dobre zahraté divadielko, aby sa dôležitý ľudia dostávali k dobrým číslam a s pomocou Adama a Mie tak získali nesmrteĺnosť?


Moje pocity:

Kto čítal jednotku, tak tomu myslím nič o kostrbatom štýle písania, z ktorého ma niekedy boleli oči a stopercentne by ma boleli aj uši, kebyže si to čítam nahlas, hovoriť nemusím. V dvojke sa to zlepšilo a kniha bola fakt dobrá. Vraví sa, že druhé resp. stredné diely sérií sú najslabšie. Nie v tejto sérií. Druhý diel bol najlepší z týchto troch. Táto kniha bola... Zaujímavá tým, ako autorka vykreslila fungovanie sveta po katastrofe. Ja vždy fňukám pri každej dystópií, že chcem vedieť ako to bolo pred tým ako bol daný systém nastavený, tj. tesne po tom čo sa tá osudná katastrofická udalosť stala. A tu som to dostala! :D A to je najväčšie pozitívum tejto knihy. Adam žije vo svete, ktorý sa potrebuje postaviť na nohy a začať znova normálne a hlavne civilizovane fungovať.

Anotácia a začiatok priam kričia: toto bude skvelé. V podstate dystópia, skvelý námet... Čo viac si človek môže priať, že.
Na prvých stranách si kľudne čítate, pretože ak to má pokračovať minimálne tak dobre celú knihu, tak sa človek nemá prečo sťažovať. Deje sa toho veľa, aj romantika je, aj zaujímavé to je... Lenže potom príde zlomový moment, kedy sa tam až do posledných strán deje to isté... Dej sa hýbe dopredu, ale všetko je tak strašne rovnaké, že sa vám vlastne zdá, že sa nič ani nedeje. Keby sa to nečítalo tak rýchlo ako sa to číta, tak to je jedna veľká koncentrovaná NUDA. Našťastie je to napísané sviežo a stránky sa otáčajú samé, takže to máte zmáknuté raz dva.

A koniec... Ťukala som si na čelo. Ako... Prečítajte si to už len kvôli tomu koncu. Ja neviem či sa mám smiať či plakať, búchať si hlavu o stenu alebo čo... Možno to bolo geniálne, len jasom to nepochopila. Podľa mňa to však bolo zbrklé, nedomyslené, narýchlo zbúchané, len bodaj žeby dačo bolo. A keď sa nad tým zamyslím, tak mám pocit, že autorka toto písala na jednu šupu a poriadne si to ani neprečítala po sebe, nie to sa ešte zamyslieť nad tým čo píšem... Keď sa nad tým nezamyslíte, tak fajn... Koniec je špica, super, zaujímavý. Ale keď len trocha privediete svoje kolečká v mozgu k životu, tak zrejme po dočítaní zostanete ako ja s pocitom, že to bol hrozný blud.

Čo sa mne strašne páči na týchto knihách je, že autorka vždy neskutočne vyzdvihuje dôležitosť rodiny a lásky. Ľudí okolo vás. Že človek nie je stavaný na to, aby bol sám. Že rodina je to najdôležitejšie čo máte, a že keď niekoho milujete, tak ste ochotný spraviť hocičo.


Moje hodnotenie:

Úprimne, neviem ako to mám ohodnotiť. Čítalo sa to rýchlo, čo je fajn. Aj to bolo celkom zaujímavé, čo je tiež fajn. Ale bolo tam strašne veľa vecí, ktoré mi podvedome nesedeli. Ku koncu sa už nevyjadrujem, jeden odstavec mu stačil. :D Faktom však zostáva, že práve ten koniec celú tú knihu posunul v hodnotení niekde inde.
V porovnaní s dvojkou... Veľké sklamanie.
Túto sériu ako takú mám rada, preto mi je strašne ľúto, že to tento diel tak... No poslal to na inú úroveň.
Ale za prečítanie nič nedáte. A vyslovene zlé to nebolo, len to bolo... Čudné. :D


nedeľa 10. februára 2013

Plesy a iné spoločenské udalosti

... žijeme len raz... sexy, žena jak má byť... bara bara bara... oppa gangnam style!

Nevládzem! Od minulého týždňa chodím hore dolu. V nedeľu som mala z tanečnej "venček", kde som sa od tretej do desiatej statočne kolísala na 10 cm podpätkoch v rytme čači a vynakladala som enormné úsilie si nepostúpať po šatách, lebo v tom prípade by to znamenalo krásny voľný pád s pristátím na podlahe...

V piatok sa využil odchod spolužiakových rodičov, na usporiadanie takého menšieho prešovského Projectu X a včera (teda dnes ráno o pol druhej) som úspešne absolvovala školský ples (na tých istých 10 cm opätkoch :D). V hlave mi nonstop znejú zvuky typu: bum bum bum & tuc tuc tuc a asi skončím jedného dňa polohluchá a poloosprostelá z nadbytočného množstva vnemov, ale who cares?! Ako vraví EGO: Žijeme len raz! :D

Čo som chcela týmto introm povedať... Nič nestíham, som spoločensky vyťažená a škola na to vôbec, ale že vôbec neberie ohľad a veselo si ďalej servíruje každodenné testy... (A človek si myslel, že keď je po polroku, bude mať pokoj. Pche, to by som nemohla navštevovať tú školu, ktorú navštevujem. :D)

Na blog som chcela pridať mesačnú chvastačku, ktorá by už aj bola natočená, ale uprostred videa mi vbehla mamka do izby a keď som to potom upravovala, tak to bolo dosť na prd video. :D Preto chcem natočiť ešte jedno, len nemám čas! Ale všetko bude, sľubujem. :D Jednu recenziu mám naplánovanú, len to chce knihu najprv dočítať a potom ešte niečo zosmoliť. No ja čas čítať momentálne nemám, čo mi Goodreads milo pripomína vetou: At your current pace, you're 1 book (2%) behind schedule. Áno, je to so mnou AŽ tak zlé. :D 

Keď si už nejaký čas na čítanie nájdem, tak prednostný pán na holenie je Jozef Mak... Hrôza a des! V živote som nič tak nudné asi nečítala. Ide mi to tempom 20 strán za hodinu a ja mám pernamentne chuť si naliať kyselinu do očí, len aby som to čítať nemusela... :D Asi sa na to vybodnem a na písomke sa spoľahnem na rozbor textu z internetu. :D


Pevne dúfam, že vy ste na tom s časom lepšie ako ja a môj čítací deficit uspokojíte nejako na diaľku alebo ja neviem... :D A ja teraz utekám do postele... Vziať knihu, normálnu knihu, nie Jozefa Maka, a čítať aspoň do obeda. Potom totiž musím vybrať zošit z matiky, z NOS-ky, z angliny... Lebo známky do druhého polroka sa rozdávajú jedna radosť. 


Pre dnešok končím. Majte sa krááááásne! :)

piatok 1. februára 2013

John Green - The Fault in Our Stars

Hneď na začiatok: toto NIE JE recenzia. Ja som sa len zúfalo potrebovala vypísať, lebo som tú možnosť stratila, keď ma kamoška stopla po vete, že hlavná hrdinka má rakovinu. :D Takže to prosím vás ako recenziu ani neberte. Toto je jednoducho môj názor  a koncentrované vytrieskanie mojich pocitov, ktoré som z knihy mala, do klávesnice. :D Nie sú tu žiadne spoilery, takže kľudne go ahead a čítajte ak vás to zaujíma. :)



Keď má človek šestnásť, celý život má pred sebou. Prežíva prvé veľké i malé lásky, veľké i malé párty, problémy so školou, s rodičmi, citové výkyvy, bezpointné záchvaty smiechu, hnevu, smútku, je tvrdohlavý, väčšinu času má pocit, že mu nikto nerozumie, a všetci naokolo sú slepí, lebo niekedy nechápu úplne očividné veci...



Hazel má šestnásť. Život normálneho tínedžera videla len z diaľky, keď mu bola nútená dať navždy zbohom. Bunky v jej pľúcach sa totiž rozhodli svoju majiteľku zaživa udusiť, keď sa začali nekontrolovateľne množiť. (Cháp: Hazel má rakovinu.)


“Sometimes, you read a book and it fills you with this weird evangelical zeal, and you become convinced that the shattered world will never be put back together unless and until all living humans read the book.”



The fault in our stars je kniha o rakovine.

Je to druhá kniha o rakovine, ktorú som prečítala. So skúsenosťami z mojej predchádzajúcej knihy o rakovine som automaticky očakávala, že hlavná hrdinka zomrie.  (Nepoviem vám, že ktorá to bola. No spoilers - you know. :D Ale kto tú knihu čítal, asi mu to došlo. :D)
Na smrť hlavnej hrdinky som teda pripravená bola hneď ako som tú krásne optimistickú modrú knihu s ešte optimistickejšími bielymi obláčikmi vzala do rúk. Či Hazel zomrie, či ju prejde vlak, vylieči sa a vynájde liek na rakovinu, bude mať manžela a desať nádherných detí... To zistíte sami. (Keď si knihu prečítate, of course. A radím vám: PREČÍTAJTE si ju.) 

Bola som tiež pripravená na silný emočný zážitok, ktorý ma vyradí z obehu. Či už v kladnom alebo zápornom slova zmysle. Ale že pôjdem spať o druhej v noci...  Že budem ešte polhodinu po dočítaní roniť krokodílie slzy a márne sa snažiť nevzlykať príliš nahlas, lebo celá family o druhej v noci väčšinou spí... (Ja tú našu spaciu celistvosť vždy kazím... Mala by som sa odnaučiť čítať do rána... :D) Skrátene: neočakávala som od mojej osoby až takú silnú reakciu, keďže som z recenzií vedela, že tá kniha je brutálna (a myslela som si, že som na to aspoň čiastočne pripravená.)

Čo mi ale nedošlo je, že na túto knihu sa pripraviť nedá! Aj keby ste dopredu vedeli, ako to celé skončí, aj tak by ste z toho boli úplne mimo, to vám garantujem. 

“You don't get to choose if you get hurt in this world...but you do have some say in who hurts you. I like my choices.” 

The Fault in Our Stars nie je kniha len o rakovine. Je to o vzťahu dvoch ľudí (Augustus, I LOVE YOU!), o kamarátstve, rodine, láske, smútku, šťastí, splnených snoch, strachu... O všetkom. O živote.

Plus - John Green píše úplne nádherne. Svojim spôsobom jednoducho. Priamo. Nádherne. Či už viete alebo neviete čítať medzi riadkami... Mám chuť tu odcitovať celú knihu, lebo to bolo: čo riadok to nejaká hlboká myšlienka. Krásna hlboká myšlienka. 

The Fault in Our stars je ako taká dvojsečná zbraň. Najprv sa smejete. Potom vám úsmev na perách zamrzne. Tak plačete. Tak sa smejete a v ďalšej sekunde znova plačete. Potom vás už chytá taká hystérie, že neviete či sa máte smiať alebo plakať. Tak robíte oboje. A k tomu neveriacky krútite hlavou, lebo je to celé strašne kruté a nespravodlivé. A pomedzi to sa začnete zamýšľať... A to vás zabije už úplne. Plačete ako zmyslov zbavený a trpíte strašným nutkaním tú knihu poriadne vystískať. A potom spáliť, zatiaľ čo by ste ju stískali. Po dočítaní totiž budete chcieť ísť niekde do tmavého kútika. Byť tam sám. A tíško plakať. Lebo je to celé strašne nefér a tak surovo reálne, že život v tomto svete na chvíľu stratí svoj zmysel.

“The world is not a wish-granting factory.” 

Fakt, že kniha s vami zostane dlhšie ako prvú hodinu, zatiaľ čo vy budete svoj rozpadnutý svet znova zliepať, dokazuje aj fakt, že dnes je piatok. A ja som knihu prečítala v stredu v noci. A stále nad ňou rozmýšľam. A pripadám si pomedzi to všetko ako psychopat, lebo stále škúlim na poličku, kde je položená. Keď dospejem do štádia vrcholného masochizmu (ku ktorému pomaly, ale isto smerujem), tak ju vyberiem a dám si túto kruto-vtipnú jazdu ešte raz. 

A už mám pocit, že som sa až príliš rozkecala. :D

Takže... Z tohto článku vyplýva len jedna vec. Ak ste knihu ešte nečítali, preboha, napravte túto hroznú chybu!

Kniha vychádza 1.3.2013 Preklad bude mať na svedomí IKAR. Ja dúfam, pre váš plný literárny zážitok z tejto knihy, že ten preklad nepokazia. Ak ho pokazia... Dajte mi vedieť. Skupinovo sa stretneme a pôjdeme ich zbiť!