nedeľa 24. novembra 2013

Recenzia: Fantastická 55

Ste milovníci fantasy, no hrubé - a hriešne dlhé - knihy niekoľkoknižnej populárnej série vás odrádzajú už pri prvom pohľade? Mladé slovenské vydavateľstvo Hydra pozbieralo "šuflíkovú" tvorbu známych, no aj menej známych "česko-slovenských" autorov a vydalo ju knižne, aby si každý fantasy nadšenec vedel v niekoľko sto stranovej knihe prísť na svoje. 

Fantastická 55 je multižánrový súbor poviedok, ktorý obsahuje celú škálu príbehov. Od fantasy, cez grotesku až po horor. Stretnete sa tu s váženými a vážnymi čarodejnicami, no prejdete aj cez bránu pekelnú a zažijete pravé stredoveké mučenie. To všetko vytvorí tristo strán kabelkového formátu, ktoré si budete môcť vychutnať aj pri rannej ceste autobusom. Niektoré z diel sú vyslovene jednohubky, ktoré vám spríjemnia akékoľvek krátke čakanie v rade.

Knihu, ktorá by bola súborom krátkych diel viacerých autorov, som ešte nemala možnosť čítať, preto celkom neviem ako ju ohodnotiť. Takýto typ čítania má nespočetne veľa výhod. Medzi ne patrí už spomínaná dĺžka jednotlivých príbehov. Čo však ešte vnímam pozitívne, no zároveň mi to do noty veľmi nesadlo, je fakt, že pri jednom príbehu strávite maximálne pár minút. Na jednej strane je to fajn - všetko podstatné sa dozviete na pár stranách, na ktorých si síce krátko, no za to koncentrovane vychutnáte autorov štýl a jeho mágiu so slovami. Na strane druhej mi to však prekážalo. Je to asi len vec zvyku, no na to, aby som si k postavám vytvorila nejaký vzťah a príbeh sa mi dostal pod kožu, potrebujem viac ako pár strán. Preto ma kniha nestrhla tak, ako by som si pri dobrej knihe priala. Striedaním krátkych príbehov, som sa nevedela "dostať medzi písmenká", a preto som pri čítaní možno zrelaxovala, no nikdy som nebola úplne ponorená do príbehu, skôr som to všetko tak flegmaticky sledovala z diaľky.

V usporiadaní jednotlivých poviedok nenájdete žiadnu logickú súvislosť alebo iný kľúč, podľa ktorého by ste odhadli, čo vás čaká v ďalšom príbehu. A tak človek skáče od čarodejníc z doby minulej do krvavej reality doby prítomnej. Kvalita a celkové prevedenie sa poviedku od poviedky líšilo - čo je logické. Na svoje si prídu milovníci opisov, ktorým dianie do príbehu až tak netreba, no ukrátení nezostanú ani adrenalínoví nadšenci, ktorí v knihách vyhľadávajú akciu. Ak narazíte na poviedku, ktorá vám až tak nesadla, nie je problém, jednoducho ju preskočíte a začítate sa do niečoho vám príjemnejšieho bez toho, aby ste sa trápili, že ste prišli o niečo podstatné. Poviedky na seba nijako nenaväzujú, takže môžte skákať od jednej k druhej ako chcete.

Nenáročná oddychovka na pár večerov je spestrená ilustráciami, takže ulahodí nie len milovníkom poviedok, ale aj umeleckému oku, ktoré sa rado pokochá farebnými, no aj čienobielymi náčrtkami, ktoré dotvárajú "scary" fantasy atmosféru tejto zbierky. Čo sa týka môjho hodnotenia... Mne kniha až tak nesadla, no rozhodne má potenciál spestriť zopár večerov, takže ak máte radi fantasy - hor sa do toho!


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Hydra

utorok 19. novembra 2013

Mesačná Chvastačka -SEPTEMBER & OKTÓBER 2013

Meme organizuje Judit. 

V septembri sa chvastať nebolo čím, no október bol na knihy dosť bohatý, takže po dvoch mesiacoch prichádzam znova s mesačnou chvastačkou. Aj keď trocha oneskorene a samotný november sa už prehupol do druhej polky, ale skôr som nestíhala. :D

Času na čítanie je málo, ale to však nebráni mojej "knihy-zhromažďujúcej" duši, aby si rozširovala knihovničku o kúsky, na ktoré nemá síce absolútne čas, ale raz sa k nim určite dostane. (Viď. včerajšok a moja kúpa totálne nepodstatných kníh od Ikaru, ktoré boli v 50% zľave. No nekúp to! :D)

Až sa hanbím priznať, no všetky knihy, čo som za ten čas získala, patria do kategórie recenzných výtlačkov. A že ich je dosť. Hovorím o siedmych kusoch, ktoré vytvorili celkom peknú hromádku. 

Začnem septembrom, v ktorom mi do knihovničky pribudla len jedna kniha - výtlačok Divočiny. Recenzná kópia si ešte stále dovolenkuje v Dubline, takže moju poličku zdobí jej prepracovanejšia kolegyňa. Recenziu na Divočinu si môžte prečítať na tomto linku

Už si veľmi nepamätám, v akom poradí mi knihy prichádzali v októbri, takže to zhrniem tak dokopy.

Z AlbatrosMedia mi kuriér doručil Rebelov Večnosti, V Pasci a Den co den. V Pasci som prečítala už dávnejšie - recenzia tu, no a recenzia na Rebelov bola už tiež zverejnená - link. Den co den je na zozname, snáď sa k nemu do konca mesiaca dostanem, lebo kniha vyzerá úžasne aj na prvý "chyt" aj na prvé prelistovanie. 



Ďalej tu mám Serafínu, za ktorú ďakujem vydavateľstvu Fragment. Knihu mám už úspešne za sebou. A bola čarovná, čarovná čarovná... Viac v tejto recenzii.

No a nakoniec knihy z vydavateľstva Hydra. Za október tu sú dva kusy, no po tretí som si už bola na pošte - to však až v novembrovej chvastačke. Októbrový je však Vlčí brat a Fantastická 55. Vlčí brat je už úspešne za mnou (recenzia tu), Fantastická 55 je, podobne ako Den co den, na zozname a už som do nej úspešne založila záložku, takže začíname... :)



Tak to bol môj knižný september/október. Čo vy? Koľko ste toho prečítali? Pod akými novými knihami sa vám najnovšie prehýba knihovnička? 

Inak, fotky sú upravované cez takú super stránku, ktorú som objavila pred polhodinou a mám pocit, že som si ju zamilovala viac ako Instagram. :D Preto možno prepáčte za prílišnú "efektnosť" fotiek, ale keď som sa s tým raz začala hrať, tak som nevedela prestať. :D 

nedeľa 17. novembra 2013

Recenzia: Rachel Hartman - Serafína - Skrytá tvár (Serafína #1)

Prečítali ste už všetko, čo sa o drakoch prečítať dalo, no aj tak sa vám ešte nechce ich svet, plný chŕliaceho ohňa a trblietajúcich sa šupín, opustiť? Netreba zúfať, Young Adult literatúra má vo svojich radoch nový fantasy prírastok, ktorý môže smelo konkurovať takým dielam ako sú Eragon alebo Eon.

Serafína je mladá dievčina so zaujímavým rodokmeňom. Žije v svete, kde zavládol po ťažkých bojoch medzi drakmi a ľuďmi mier. Aj keď to oproti minulosti vyzerá ružovo, nejaké veci sú stále vnímané ako tabu - a práve takou vecou je Serafína. Nenápadnej učiteľke hudby na kráľovskom dvore prinesie smrť ľudského princa, z ktorej je obvinený drak, veľa záhad, tajomstiev, dobrodružstva a možno aj lásky.

Musím povedať, že už sa mi dlho do rúk nedostala tak kvalitne spracovaná kniha. Či už od samotného nápadu, zápletky, bočných liniek, spleti tajomstiev, rozvoja charakterov, otvorenému koncu, lovestory, až po obálku a preklad, ktoré musím pochváliť. Obzvlášť ten preklad. Vydavateľstvo odviedlo s touto knihou kus roboty, ktorý sa odrazí aj na celkovom čitateľskom zážitku, ktorý hodnotím viac ako pozitívne, o tom však až neskôr.

Prevažná časť deja sa odohráva v spoločnosti vysokých politických hodnostárov - pravdupovediac, v spoločnosti tých najvyšších, ktorí riadia všetko, na čo si len spomeniete - čo knihe automaticky dopomohlo k získaniu mojich sympatií. To však nie je to jediná, vďaka čomu si ma kniha získala.

Serafína je jednou z mála hrdiniek, ktoré vám nelezú na nervy. Budete ušetrení akejkoľvek ufňukanosti, ktorá by ju mala "akože" robiť zaujímavou. Získa si vás svojim triezvym uvažovaním, ktoré je od začiatku veľmi sympatické. A keď sa objaví sympatický Kiggs, ktorý v ohnivej Serafíne rozdúcha plameň, narozdiel od iných hrdiniek to spáli len jej srdce, nie aj mozog. Okrem Serafíny mi k srdcu prirástol už spomínaný Kiggs. Ja osobne som si ho zamilovala od prvej strany, na ktorej sa objavil a potom som napäto čakala a čakala či bude tejto dvojici dopriate šťastie. Keď boli spolu, nechýbal im humor, iskra, napätie... Zhltla som ich jednoducho aj s navijakom a prežívala všetky prekážky spolu s nimi.

Autorka nám o tomto dračom svete povedala všetko, čo bolo pre príbeh podstatné, no nezahltila tým čitateľa v úvodných kapitolách. Jednotlivé fakty, históriu a komplikované rodinné a spoločenské vzťahy dávkovala postupne a podarilo sa jej to zasadiť do príbehu vždy v ten najvhodnejší moment - nepôsobilo to umelo alebo rušivo, jednoducho ste to všetko vnímali nejako postupne, a ani ste si nevšimli, že si od príbehu na chvíľku odskočila, aby čitateľovi čosi ozrejmila.

Po dočítaní som márne hľadala akékoľvek negatíva. Kniha si ma veľmi ľahko získala a ja som si čítanie skutočne užila. Keď sa však na to spätne pozriem, musím povedať, že pri istej časti v úvodných kapitolách, som zostala v rozpakoch a celkom sa obávala, že čo za dielo sa z toho vykľuje. No aj tento "psycho" odtienok, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou knihy, som začala s postupujúcim príbehom vnímať pozitívne.

Úprimne, keď som do knihy išla, neočakávala som nič výnimočné. Predsa len, napísať v dnešnej dobe kvalitný fantasy príbeh je čoraz viac komplikované. O to viac som bola prekvapená, ako som si knihu užila. Suma sumárum - knihou som zostala nadšená. Mala všetko, čo by mať mala a ja som ani raz necítila, žeby v príbehu čosi škrípalo, nebodaj mu niečo chýbalo. Na konci toho zostalo ešte veľa nevypovedaného, takže ja pevne dúfam, že vydavateľstvo Fragment prinesie na naše knižné pulty aj pokračovanie tejto výnimočnej knihy.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment.

pondelok 4. novembra 2013

Vybíjam si frustráciu vol. 2

"No čo moji zlatí, ako ste si oddýchli cez prázdniny? November je tu! Už si uvedomujete ako sa nám tá maturita krásne blíži?" - toť povzbudivé slová mojej biologičky. Akoby nestačilo, že som celý piatok a sobotu pres*ala s biolou. Nie žeby mi to vadilo, len mám depresie z chémie, ku ktorej som sa ešte nedostala. :/ Za to biológiu viem excelentne. :D A nestíham. Nič!

No aby toho nebolo málo... Dnes na slovenčine moja drahá spolusediaca vytiahla "ľajstre" čudného ružového papiera s kopou koloniek. Ževraj nejaká prihláška - to hlásali hrubo vytlačené slová v hlavičke. Pche! Prihláška... (Chudáčka, má až dve školy, na ktorých je odbor, ktorý chce študovať. Nejaká dramaturgia a čosi s hudobným manažmentom. A prihlášky treba poslať do konca novembra. Tečú jej nervy. Mne tak budú o dva mesiace. Ona sa vtedy už bude rehotať... :D)

Ešte mi povedzte, že na ktorej lekárskej fakulte (a či vôbec) by som najradšej zakotvila a bolo by po probléme. Respektíve by mi stačilo, aby mi niekto vykecal ten stupidný nápad hlásiť sa na fakultu, ktorá berie najmenej ľudí a ktorej systém je pomerne čudný, no mňa to fascinuje. :D A vlastne, najlepšie by bolo, keby mi niekto povedal, na čo mám, na čo nie a čo to mám vlastne študovať. Po dvoch mesiacoch intenzívnej prípravy na medicínu (priznávam, október som sa učila strašne málo, zato už štvrtý deň novembrového charakteru makám ako blázon), totiž akosi neviem kto som, čo som, čo chcem, či na to mám, či to nie je blbosť, prečo si vôbec myslím, že by ma mali prijať, nevezmú ma, nevezmú ma, určite nie, prečo by ma nevzali, jasné, že hej, nie som sprostá, som hlúpa, nič neviem... A tak akosi. Taká šialená schizofrénia. :D 

Pointou tohto príspevku je... Neviem. Potrebujem sa virtuálne socializovať a vybúšiť do nevinnej klávesnice všetky moje neistoty, blbé nápady apod. 

Aby toho nebolo málo, nejako som zistila, že sa asi učím z blbých materiálov. A nikde neviem vierohodne zistiť, Z ČOHO VLASTNE by bolo najlepšie sa učiť. Kill me now. :D A mám pocit, že sa učím málo (keď toto počuje kamarátka, už ju svrbí ruka. Stále má na to argument - Ja sa učím málo. Nebuď šialená, ty sa učíš a vieš! Som šialená, mám byť z čoho. :D), mám neuspokojivé výsledky (mám jednotky, okrem fyziky, z tej sú dvojky, ale stále mám pocit, že je to málo). Spolužiačka, ktorá sa tiež hlási na medicínu, to tento rok trocha nezvláda a jej študijné výsledky sucks. Ja by som si ublížila, mať také známky. Minimálne by som na seba bola nasratá, a o svoje prijatie sa bála ešte viac. Ona? Ona je v chille. Chodí na doučovanie = určite ju vezmú všade. ALE JA NECHODÍM! Čo zo známok v škole? Nikde ma nevezmú!

A áno, tečú mi nervy. :D

Knihy? Tie vidím všade okolo mňa. A celkom sa mi darí ich aj čítať. Pomaly, pomaly, pomalšie ako pomaly, ale dá sa. A aj tak mám stále výčitky svedomia, keď ich do rúk vezmem inokedy ako večer pred spaním na desať minút. Ten čas sa totiž dá využiť na vypracovanie otázok na prijímačky do Prahy, na komplexné zopakovanie fyziky, na zaplakanie nad chémiou... 

Stručne a jasno, asi mi hrabe. Podpora doma je nijaká. Mamka zo mňa nechce mať doktorku = uč sa, choď kde chceš, ale psychickú podporu odo mňa dostaneš fakt len vtedy, keď budeš psychicky na dne. Sama si si zmyslela, sama si rieš. Hurá! Kašlem všetko, nejdem na výšku. 

V podobnom duchu sa nesie môj úžasný život oktávanky. A ešte sa chodíme pravidelne v piatky ventilovať. A riešime stužkovú. A video na stužkovú. A ja, akčná krava, som riešila fotky na oznamka a teraz riešim tortu na stužkovú. Prečo? Lebo som blbá. Mohol to urobiť niekto iný, ale keď som počula tie nápady mojich spolužiakov, ktorým je jedno, že aká tá stužková bude, hlavne nech je čo najlacnejšia, tak vo mne skypela žlč, pocítila som charakteristický nával energie a zapla sa do môjho najakčnejšieho módu (mamkinými slovami - naspeedovaná veverička). Čo už vnímajú všetci. Ešte aj učiteľky... 

A tak lietam z triedy do triedy, v kuse s telefónom/hŕbou papierov/testovnicami v ruke. A zatiaľ čo zvyšok rodiny sedí v kuchyni okolo stola, vidia sa po troch mesiaoch a všetci sú akosi radi, že sa vidia (a zasa sa dlho neuvidia), veď sviatky, ja sedím v kúte, učím sa biolu a všetci si ťukajú na čelo. Keby som aspoň vedela čo chcem! A z čoho sa mám učiť! A či sa učím dostatočne! A či to vlastne celé nerobím zbytočne! Tak by som bola pokojnejšia. Je predsa len jednoduchšie ísť si za niečím, keď viem vlastne za čím a mám aspoň nejakú predstavu ako na to. Pche, to by bolo pre Mirku PRÍLIŠ jednoduché. :D 

Áno, uvedomujem si, že som sa rozkecala. Ale tak no, celý október som bola ticho. Už som vám určite chýbala. Tak prinášam ďalšiu dlhú dávku svojich kecov, nech na mňa nazabudnete, nech sa pousmejete, nech neviem čo so sebou urobíte. Pac a pusu. :-*

A čerešnička... STUŽKOVÁ JE O 40 DNÍ A JA NEMÁM ŠATY!!! Keď sa nájdu nejaké prešovčanky - kde sa u nás dajú zohnať pekné šaty? Prípadne, ak máte akúkoľvek internetovú stránku, kde sú pekné, cenovo dostupné šaty vhodné na stužkovú, a aby aj stihli prísť do 14.12., podeľte sa. Horí mi termín! :D

PS: Ak máte niekto AKÉKOĽVEJ info o prijímačkách na 3.lf uk, sem s nimi. Na internete je to chudobné. Alebo hocijaké iné info podobného charakteru. Alebo sa posťažujte tiež alebo whatever. :))

sobota 2. novembra 2013

Recenzia: Katarína Soyka - Vlčí brat

Vlčí brat je v poradí treťou knihou z pera slovenskej autorky vystupujúcej pod pseudonymom Katarína Soyka. Rovnako ako vo svojich predošlých knihách, v ktorých si posvietila na čarodejnice a upírov, aj jej tretí počin sa nesie na fantasy vlne - tentokrát zavítame medzi dve znepriatelené svorky vlkolakov, ktoré ovláda mocný čarodejník. 

S tvorbou tejto autorky sa nestretávam prvýkrát, takže absencia opisov, ktorá ma v jej prvých knihách šokovala, ma tentokrát nijako neprekvapila. Knihu od Soyky viete spoznať veľmi jednoducho - a nie len vďaka jej "kabelkovému" formátu. Jej knihy majú nevídanú dynamiku, spád a márne by ste v nich hľadali nejaké "omáčky" na zaobalenie deja. Ako som už spomínala, opisy nie sú autorkinou pochúťkou, takže aj keď kniha vyzerá útlo, na dvesto stranách sa odohráva príbeh s kvalitnou zápletkou. 

Jedným z dôvodov, prečo si vždy rada vychutnám slovenskú tvorbu, je to, že na jazyku knihy veľmi ľahko spoznáte či bola prekladaná alebo je písaná rýdzo slovensky, a teda čitateľ nepríde o žiadne slovné hračky, zaujímavú vetnú skladbu a neujdú mu ani žiadne informácie "stratené v preklade". A v prípade Soyky to platí obzvlášť. Keďže svoj príbeh zasadila do prostredia slovenskej dediny, kde ľudia upaľujú pôrodné babice kvôli obvineniam z čarodejnícva, a na dvere si vešajú cesnak na ochranu pred krvilačnými upírmi, jazyk tomu musela adekvátne prispôsobiť. Čo sa jej, mimochodom, veľmi podarilo a knihe to dodalo úplne iný nádych, ktorý jej pridával na autentickosti, vďaka čomu bolo jednoduché si predstaviť maličkú drevenicu učupenú kdesi pod kopcom, aj napriek chýbajúcemu opisu.  

Pri čítaní kníh od tejto autorky, sa mi vždy mysľou preháňa, že keby bolo písanie kúsok lepšie, nemala by som im čo vytknúť. Nakoľko sa aj na stranách tejto knihy stretnete s prepracovaným príbehom a výborne spracovanými postavami, povedali by ste, že k dokonalosti im veľa netreba. No niekedy len to nestačí, a aj keď v tejto knihe vidieť posun, čo sa týka kvality písania, stále by bolo čo zlepšovať. Síce je minimum opisov, rýchly dej a všeobecne to také "nebabranie" sa s nepodstatnými vecami Soykinou charakteristikou, niekedy by predsa len nebolo na škodu knihu trocha spomaliť, sem tam niečo viac vysvetliť, ísť kúsok do hĺbky, aby čitateľ nezostal zmätený, keď ešte nestihol poriadne stráviť predchádzajúce šokujúce odhalenie, a už je tu ďalšie, ktorému sám poriadne nerozumie. V každom prípade tu vidno posun, čo veľmi chválim. 

Ak máte chuť na príbeh plný temných síl, vlkolakov, mágie a komplikovaných vzťahov, Vlčieho brata si rozhodne šupnite do kabelky. Knihu zhltnete raz dva - či už vďaka jej hrúbke alebo dynamike príbehu. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Hydra.