štvrtok 30. januára 2014

Mesačná chvastačka - záver a začiatok 2013/2014


Už si ani nepamätám, kedy som naposledy na blogu uverejnila nejakú chvastačku. Akurát viem, že mesiac rozprávam o tom, že tie knihy už nafotiť musím... Preto ani titulok neuvádza, za ktoré mesiace sa idem tentokrát chvastať. Bude to NOVEMBER, DECEMBER, a chvalabohu už aj JANUÁR. Nepamätám si kedy, a v akom poradí mi knihy prišli, vlastne si už ani nepamätám všetky skvosty, ktorými sa mám chvastať, ale s terajšou premenlivou chvíľkou voľna som si povedala, že už to tu proste uverejniť musím a basta! 

Takže ideme na to...

Začnem podľa abecedy, takže prvé vydavateľstvo "na holenie" je vydavateľstvo CooBoo. 

Teraz bacha na to - koncom NOVEMBRA mi milý pán, ktorý mi, okrem toho, že mi pochválil šál a čiapku, priniesol balíček s troma knižnými kúskami. Ak hádate, že k dvom z nich som sa ešte nedostala (a tretiu som dočítala včera), hádate správne! Reč je o knihách Pustina, BZRK a BZRK Reloaded. Ak ma stalkrujete na Goodreads, včera ste si mohli všimnúť, že pribudla celkom nadšená recenzia na BZRK. Pokračovanie práve čítam, chcem ho doraziť dnes/zajtra, takže cez víkend vybúšim všetky svoje nadšené reakcie do asi celkom dlhého zhrňujúceho článku aka recenzie. Knihy som chcela strašne dlho a hrozne som sa na nich tešila, takže som nadšená, že ma nesklamali... Často sa to nestáva. 

Pustina ide na rad hneď potom. Matne si pamätám Krvavú cestu, hlavne si teda pamätám, že som bola celá nadšená, kedy chytím pokračovanie do ruky, takže sa zrejme celkom oprávnene teším. Uvidíme, čo sa z toho vykľuje. 
Po "C" tu mám najbližšie písmenko "F", takže prichádza tenká knižôčka z dielne vydavateľstva Fragment. Tá už je úspešne prečítaná a zrecenzovaná. Recenziu na Búrku si môžete prečítať -tu- Inak - táto mi tiež prišla ešte v novembri. Cítim sa zle, veľmi veľmi zle...

Nikdy som si nemyslela, že budem mať stavy, kedy budem NENÁVIDIEŤ maturitný ročník. A už vôbec som si nemyslela, že budem mať stavy, kedy budem nenávidieť predmety, ktorých som sa v minulosti nevedela nabažiť... Ale čoho je moc, toho je príliš. A biola už mi vyteká aj ušami. :D A nestíham nič čítať! :/

a, b, c, d, e, f, g... H ako vydavateľstvo HYDRA. Hydrin Astrálny pútnik mi dal zabrať. Hrubé, hrubé, hrubé... Ale za to príjemne čitateľné. :) Recenzia -tu-

Predposledným vydavateľstvom je Ikar. Ikarákom som toto obdobie dala poriadne zarobiť, v tejto chvastačke tvoria ich knihy najpočetnejšiu skupinku. Kedysi tesne pred stužkovou, vrámci flákania a čajíčkovania, keďže sme sa už navzájom ani nemohli cítiť v triede, som zablúdila do kníhkupectva a čo som tam nezbadala... ZĽAVY! No čo viac si knihomoľ môže priať. Nakúpila som si AŽ dve knihy. Tweetni mi a Čas medzi nami ma dokopy vyšli asi na osem eur. No nekúp to... Knihy si netrúfam povedať, že kedy prečítam, ale snáď ešte tento kalendárny rok. Každopádne - za také smiešne euráče som ich tam predsa nemohla nechať!

Ikar ešte nekončí... Ježiško sa síce trocha sekol, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Z Letní zahrady a Inferna, ktoré som mamke otrieskavala o hlavu asi mesiac, bolo nakoniec len to Inferno. A poukážka do Panta Rhei... Jej osud bol jasný. Takže síce dodatočne, ale stále vrámci Vianoc, som si ukoristila aj záverečnú časť najlepšej trilógie, ktorá mi tróni na poličke. Letní zahrada je moja a "tích zamilovaných rusákov" mám konečne kompletných! 

No a môj najčerstvejší úlovok je recenzný výtlačok od Slovartu. Názov hlása, žeby som sa možno mohla dozvedieť Kto je Mara Dyerová. Tak uvidíme. Teším sa!

To je všetko. Dokopy mi pribudlo krásnych 10 kníh. A moja knihovnička je v stave takom, že tie knihy už vážne (a teraz ako vážne, bez srandy) nemám kam dávať. A celkom ma to deprimuje, lebo novú poličku nedostanem (veď možno úspešne pôjdem na výšku, tak načo, že... )


pondelok 13. januára 2014

Recenzia: Julie Cross - Búrka - Uväznený v čase

Tematike cestovania v čase sa v poslednej dobe venuje veľa autorov. Jednou z mnohých výhod podobne ladených kníh je to, že takmer vždy budú originálne. Každý autor sa k cestovaniu v čase postaví po svojom a možností spracovanie je neúrekom... Po svojom sa k času postavila aj Julie Cross, ktorej knihu si už máme možnosť nejaký ten mesiac prečítať aj v rodnej slovenčine, a to vďaka vydavateľstvu Fragment.

O čom to teda okrem šialených ciest naprieč časom vlastne je? Jackson je mladý chalan, skoro ako každý iný. Študuje na výške, behá po brigádach, venuje sa frajerke... A sem tam si odskočí o pár hodín/dní/rokov naspäť v čase. Pelech lásky jedného dňa prepadnú ľudia, ktorí chcú od Jacksona bohviečo. Pri šialenom hádzaní opätkov do tváre útočníkov skončí jedna zblúdilá guľka v hrudníku Holly (jeho srdca vyvolená). A Jackson sa dostáva do roku 2007. Čo by nebol problém, horšie však je, že sa nevie vrátiť späť...

Už pri prvom pohľade na túto knihu som mala pocit, že to bude milý priemer, ktorý neurazí. Do poslednej tretiny bola táto moja domienka úplne správna. Ku koncu sa však veci začali šialene zauzľovať a ja som nestíhala sledovať, čo všetko sa deje. Úprimne ma prekvapil smer, ktorým sa nakoniec kniha uberala. Čakala som romantiku okorenenú cestovaním v čase. V podstate som to aj dostala, no čerešničkou boli tajné vládne organizácie a vedľajšie postavy, ktoré príbeh skvele dotvorili, takže si ho človek musel obľúbiť. A otvorený koniec, ktorý na čitateľa čaká, prinesie želaný účinok, a síce - úplne vás namotá na pokračovanie. Takto otvorený koniec som skutočne, skutočne nečakala. Bol to stupeň otvorenosti a množstva otáznikov, s ktorým som sa už v knihe dlho nestretla, takže akékoľvek možné závery vás v priebehu čítania napadnú, veľmi pravdepodobne budete úplne, ale úplne vedľa.

Aj keď Jackson s Holly neboli najhorší protagonisti príbehu, s ktorými som sa kedy stretla, neboli tí, ktorých som si obľúbila najviac. Medzi mojich favoritov patrí Jacksonov otec, ktorý sa svojou tajomnosťou a rozhodnosťou rýchlo zaradil na zoznam sympatických postáv. V obľúbenosti veľmi neutekal Adam - vedecký freak, ktorého teória a humor ma dostávali do kolien. Celú knihu odľahčil svojimi poznámkami, takže to nebolo vždy vážne. Krásne príbeh okorenil, ktorý tak neskĺzol do monotónnosti.

Stručne by som to zhrnula slovami, že Búrka síc neponúka detailne prepracovaný román a viackrát sa budete zamýšľať či vám vôbec dáva zmysel, no je to krátke dielo, ktoré prečítate raz dva a zanechá v človek skôr pozitívne ako negatívne emócie.

 a pol

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment

piatok 3. januára 2014

Recenzia: Lenona Štiblaríková - Astrálny pútnik

Pamätáte sa ešte na knihu Šťastlivec, o ktorej som vám samé chvály písala minulý rok? Jeho autorka teraz prichádza s novou knihou a sci-fi nadšenci môžu jasať. Vesmírne vody Lenona neopustila, skôr naopak. V Astrálnom pútnikovi má pre čitateľa pripravenú, na striebornom podnose do detailov prepracovanú, planétu a pestrú vzorku mimozemských potvoriek, ktoré bezpochyby zaujmú nejedného čitateľa. 

Kniha nie je žiadny drobec a svojou hrúbkou vzbudí rešpekt a zvedavosť u viacerých potencionálnych čitateľov. Viac ako 600 stranový príbeh má čo ponúknuť. Autorka má všetko premyslené a hlavne doriešené, takže žiadnych logických medzier sa netreba obávať. Keďže je to príbeh pomerne komplikovaný, treba sa pripraviť na veľké množstvo postáv. A to hlavne v úvode knihy. Ten radím čítať pozorne, lebo sa v ňom dozviete všetky potrebné informácie. Ak by ste predsa len nestihli vstrebať Lenonin nový vesmír, netreba sa až tak plašiť, v závere knihy je pekne zhrnuté všetko, čo o mimozemšťanoch potrebujete vedieť.

Aby sme priemernú knihu úspešne dotiahli do konca, hlavná postava by nemala liezť na nervy. Constantin - naša vesmírom putujúca duša - vám na nervy síce liezť nebude, ale občasnému pretočeniu očí sa asi nevyhnete. Je obdarený poriadne ostrým jazykom, ktorý ho dostane do zaujímavých situácií. Nesrší síce humorom tak, ako hlavná postava v Lenoninej predchádzajúcej knihe, no vtipných situácií sa ujde hojne aj jemu. Niekedy ho za jeho naivitu a detinský prístup budete chcieť prefackať, na to však v knihe bude dosť iných postáv, takže sa netreba báť - poriadnym čistkám žalúdka sa nevyhne.

Aj keď je to bezpochyby zaujímavé čítanie, ktoré je pútavo napísané, 600 strán je na takýto príbeh predsa len veľa. Trochu toho poškrtať, trošku to zriediť, aby nenastávala situácia, ktorá sa u mňa diala pomerne často - aj keď ma kniha bavila a bola som zvedavá, že ako to všetko skončí, počítaniu strán do konca kapitoly/knihy/... som sa nevyhla.

"Omáčkoidné" úseky striedajú strany plné akcie, prekvapivých situácií a hororových odhalení, a tak je to v celej knihe ako na hojdačke. Až v závere sa ten nepomer ustáli a vy budete napäto trpńuť a rýchlo otáčať stránky, aby ste zistili ako to celé dopadne.

Ak ste čítali Šťastlivca a Lenonino písanie vám bolo sympatické, pokojne sa môžte pustiť aj do jej druhej knihy. Aj keď je to slušné dielko, menej je niekedy viac. Tentokrát také slabšie:


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Hydra